Makrame

Viazanie uzlov siaha hlboko do obdobia pred náš letopočet. Vtedy mal uzol výlučne funkčné poslanie. Až neskôr sa uplatňuje ozdobná funkcia.

4000 rokov pred Kristom sa používa pri zhotovovaní odevov. Pri svojej práci ho používajú moreplavci, u Inkov sa objavuje uzlové písmo ako komunikačný prostriedok, Gréci používajú uzlovanie v Lekárstve. V 13.storočí arabské ženy ukončujú uzlami svoje zahaľovacie závoje. V 14. storočí preniká ozdobné viazanie do Európy. Krajny ako Španielsko, Francúzko a Taliansko boli krajnami, kde sa táto technika ujala ako módny prvok. Viazané šperky so zlatými vláknami sa stali nozdobou kráľovských odevov. Pásy, strapce, opasky zdobili slávnostné rúcha panovníkov a šľachty. V Turíne v 16.storočí založila Valentína Cavandoli školu viazania uzlov, v ktorej sa vyučovala modifikovaná technika Macramé. Podľa zakľadateľky Cavandoli vzor je výstižný lebo je zložený z ripsových a gobelínových uzlov.

Okolo roku 1800 vo Francúzku dostalo mocný impulz macramé farebného kombinovania. Frivolitkované uzly sa používajú takmer po celom svete, napr.: USA, Nemecko...

19 storočie je obdobie, kedy sa táto technika dostáva aj na Slovensko. Používala sa ako voľne vysiace roztrapkané nite na zásterách,plátených nohaviciach, uterákoch a obrusoch. V súčasnom období prežíva nové obdobie zamerané na bytové a módne doplnky spojené s účelnoťou a umeleckou stránkou výrobku....